Táborisko
31. 1. 1995
Tešíš sa naň,
keď slnko nad hlavou praží,
ty si smädný ako laň
a na chrbte niečo ťa ťaží.
Zložíš staré svoje kosti
v jeho zelenom objatí.
Posilníš sa do sýtosti
a odbúraš čo ti cestu hatí.
Pod hviezdnou sedíš oblohou,
pri plápolajúcej vatre.
V ruke so starou gitarou
a tvoj hlas zaniká vo vetre.
Ráno poberieš sa v diaľ,
zaženieš ten žiaľ
a opäť: sa tešíš naň,
keď slnko nad hlavou praží,
ty si smädný ako laň
a na chrbte niečo ťa ťaží.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
